Piesne Sionské

Po dvoch cestách speje ľudstva shon, jedna slávu, druhá žiaľu ston, až skončila vážna žitia púť, musí poskytnúť. Cez dve brány možno dušiam prejsť, ale len tou úzkou dá sa vejsť ta, kde stíchly všetky stiažnosti: v ríšu radosti. Po ktorej ty ceste putujes? Jakou bránou k cieľu smeruješ? Obrátil si kroky k Sionu, k Božiemu trónu? Na širokej vládne svod a hriech, žalosť v srdci a na ústach smiech kráčajú ňou duše ztratené, neobrátené. Chceš ísť s nimi, duša úbohá? Ešte ďalej chceš žiť bez Boha? Ó,rozváž, že cesta márností skončí v žalosti! Ach, snadno je zblúdiť v hriech kal, no, nemôcť von z neho - jaký žiaľ! Jaká bolasť, museť v ňom zhynúť, cieľ večný minúť!