melódia: M. Royova
text: M. Royova
Po dvoch cestách speje ľudstva shon,
jedna slávu, druhá žiaľu ston,
až skončila vážna žitia púť,
musí poskytnúť.
Cez dve brány možno dušiam
prejsť,
ale len tou úzkou dá sa vejsť
ta, kde stíchly všetky
stiažnosti:
v ríšu radosti.
Po ktorej ty ceste putujes?
Jakou bránou k cieľu smeruješ?
Obrátil si kroky k Sionu,
k Božiemu trónu?
Na širokej vládne svod a hriech,
žalosť v srdci a na ústach smiech
kráčajú ňou duše ztratené,
neobrátené.
Chceš ísť s nimi, duša úbohá?
Ešte ďalej chceš žiť bez Boha?
Ó,rozváž, že cesta márností
skončí v žalosti!
Ach, snadno je zblúdiť v hriech kal,
no, nemôcť von z neho - jaký žiaľ!
Jaká bolasť, museť v ňom zhynúť,
cieľ večný minúť!
