melódia: M. Royová
text: M. Royová
Ide Pán Ježiš pre Svoju nevestu
Anjelia kvietim dláždia Mu cestu.
Večera zchystaná, stôl skvostne prikrytý.
Ó, duša moja, budeš tam i ty?
Ide Pán Ježiš pre Svoju nevestu.
Serafi hymnu pejú mu na cestu;
Cherubi pochod svatobný už hrajú!
Poď, duša, harfu i tebe dajú!
Ide Pán Ježiš pre Svoju nevestu.
Ó, duša moja, vyjdi Mu v cestu!
On už opúšťa skvelé ríše neba.
Zchystaj sa, ide; ide pre teba.
Konečne svitla blažená hodina;
Bôh svatbu Svojho sláviť chce Syna.
Nebesia celé radosťou zplesaly.
Nie div; veď veky na to čakaly.
Čakaly slávné krívd sveta skončenie;
čakaly diabla mocné zničenie;
čakaly chvíľu, v nejž korunovaný
zastane v svete Ježiš zaznaný.
Ach, on už ide, čas ten vytúžený;
Ježiš na veky má byť slávený.
Ľudstvo svätosti spojí mocná páska,
a všetko zajasá: "Bôh náš je láska!"
