melódia: národná
text: K. Royová
Duša neverná, draho kúpená,
plače, žiali Kráľ tvoj, Ježiš:
"Akú žalosť ty Mne činíš, duša ztratená!"
Na dvere srdca tvojho som klopal,
kedy otvoríš, túžobne čakal;
naruč zostala mi prázdna;
pominula chvíľa vážna: Tak som ťa nechal!
Slnce nesvieti, hviezdy zhášajú;
knihy pravekov už sa snášajú;
celým nebom smútok vládne.
Stíchla hudba, spevy ladné: hodiny bijú ...
Milostivý rok navždy pominul,
čas k spáse daný biedne zahynul;
ovce nedaly sa shľadiť
duše neľly milost žiadať: musí súd nastať!
Až on nastane kdeže ty budeš?
Ó, bratu, sestro, kde sa odstihneš?
Ak v čas pravý neotvoríš,
opustí ťa Kráľ tvoj, Ježiš a ty zahynieš!
Ó, jaká žalosť, byť raz spaseným
k Božiemu stádu pripočítaným,
a potom zas nevernosťou Božou,
pohŕdať milosťou a byť súdeným!
