Pieseň č. 125

Vráť sa, dieťa!

Vráť sa, dieťa, s cesty bludnej, prv než v hriechoch uhynieš. Celý svet je širou púšťou; bez vodcu v ňom zahynieš. Sbor: Vráť sa domov! Vráť sa domov! Otec, volá: "Dieťa, poď" domov! Hriechy sú už odpustené; výčitka ťa nečaká, Nech sa srdce tvoje biedne trestu smrti neľaká! Sbor: Vráť sa domov! Vráť sa domov! Otec, volá: "Dieťa, poď" domov! Nad priepasťou hroznou chodíš; snáď len krok už, a si v nej! Padneš, a viac žiadna láska nevyslobodí ťa z nej. Sbor: Vráť sa domov! Vráť sa domov! Otec, volá: "Dieťa, poď" domov! Že nemôžeš tak, aký si? No, tak poď na Golgatu, ku krížá sa priviň a vnor v Ježišovu krv svätú. Sbor: Vráť sa domov! Vráť sa domov! Otec, volá: "Dieťa, poď" domov! Len jedna je škvrna, ktorú smyť krv kríža nemá moc: neposlušnosť! Veď ju zrodí nevery prehrozná noc. Sbor: Vráť sa domov! Vráť sa domov! Otec, volá: "Dieťa, poď" domov! Vráť sa! Raz hlas Otcov stíchne, klesne náruč rozpätá; brány domova sa zavrú navždy! Ó, hrozná ztrata! Sbor: Vráť sa domov! Vráť sa domov! Otec, volá: "Dieťa, poď" domov!