melódia: M. Royová
text: M. Royová
Samá krivda, samý žiaľ
naplnily sveta diaľ.
Nikde lásky, svetla nikde;
tonú duše v mrákotách.
Nech ľudstvo Boha znať,
nechce Kristu chváľu vzdať.
Nechce obeť Jeho prijať;
milšie mu je v hriechoch spať.
Láskou večnou pohŕda;
reč pravdy mu pritvrdá.
Poslov spásy tupí, vraždí,
vystrkuje v šíru diaľ.
A tieň zhuby letí níž,
čas pomsty prichádza blíž.
Ide k súdu On, ten svetom
posmievaný Pán Ježiš.
Všetky krivdy strpené,
všetky srdcia zlomené
pre Ježiša, pravdu Jeho, -
slávne budú pomstené.
