Piesne Sionské

Dlho, dlho som ja blúdil, pasiera si nepoznal; nesenému kalným prúdom pokoj sve mi nepodal. V diali, blízko hľadal pastvu, kde mňa tiahlo vábilo, okúšal som, ó, a jak rád, až mňa všetko sklamalo. Raz prišiel som do zahrady; noc, tma ju obkľúčily. Neznámeho naraz Muža oči moje spatrily. Aký Muž! Ja počul stonať, ľakať sa Ho v úzkosti. prenikaly Jeho stezky mňa, ach Jeho boľasti! Bol to Pán! Ja zrel Ho trpieť, krvavý pot Jeho zrel. Nerozlúčim sa s Ním viacej, veď On za nňa tak trpel! Boží Synu, Pane z neba, smrť Si za mňa podstúpil! Je to možné, Bože nevies, žes' krvou mňa vykúpil? Jak som toto vierou poňal, znám už Pána mojeho! Poznám ho po Jeho ranách; On je môj, ja som Jeho. To mi srdce uchvátilo, keď som v srdci jeho zrel, ach tú lásku ku mne vrelú, ktorú som Mu splácať smel. Preto žíznim Jeho ľúbiť, Jemu slúžiť samému; zarmútiť sa Ho obávam, žiť i mrieť chcem len Jemu. Vy zblúdilí, dajte sa viesť, hľaĎTE, čujte Jeho hlas! Ju nebeskej blaženosti volá i predchádza vás! Pastiera si nasledujtre, k Nemu veďte zblúdilých! Ó jak On nás raz uvíta tam v tých stánkoch nebeských!