Pieseň č. 129

Na Golgaty slávnej výšine.

Na Golgaty slávnej výšine čaká ľudstvo spása jedine. Tam Bäránok Boži presvätý, na kríži, ach, hrozne rozpäty, volá v mukách v smrti hodine: "Ó, hriešnikum, žížnim za teba! Ó, poď ku mne; za teba, ó, poď ku mne; Ja ťa spasím!" Zem sa trasie, skaly pokajú. svätý z hrobov živý vstávajú. Slnce hasne; svetom padla noc; ľudské srdcia sviera strachu moc. Opona sa trhá svätyni. Ježiš volá: "Žízním hriešniku! Ó, poď ku mne; hriešniku! Ó, poď ku mne; Ja ťa spasím!" Hľa, koruna z tŕnia rozryla čelo, na ňomž svätosť sídlila. Vidíš, ako srdce ustáva? Vidíš, ako Ježiš skonáva? Čuj, s posledným dechom čo volá: "Ó, hriešniku, žízním po tebe! Ach poď ku mne; po tebe! Ach poď ku mne; Ja ťa spasím!" Ó, hriešniku, prečo odchádzaš? Prečo srdce svoje zatváraš? Čie priestupky sú to súdené? Čie krivdy, ach, na Ňom pomstené? Kto tú smrť strašlivú zavinil? Ja a ty, hriešniku! Ach, tak poď na Golgatu; poď, ó poď k Ježišovi! On ťa spasí!