Pieseň č. 134

Škoda je ...

Škoda je, kochať sveta krásy; skoda, žiť zemi tejto len. Uderí chviľa rozlúčenia, a blaho zmizne jako sen. utratí svoju sladkú moc, a srdcom zvládne žiaľu noc. No, až sme my raz zakúsili, ten život prostý lúčeni, až sme prah raja prekročili, kde niet uz žialov, trápenia, až zrieme večnú svetla vlasť: ó, jakáže to bude slasť. Až On nás zavre v náruč Svoju, Ježiš, Syn Boží, hore tam, až uvedie nás k lásky zdroju, ku trónu, kde Bôh sídli sám, tam, kde už každý zmiznul tieň: ó, jakýže to bude deň! Vysoko vznes sa, duša drahá, ku zdrojom žitia večného. Na zemi neni tebe blaha, niet ideálu pravého. Kam oko pozre, všetko klam. No, nesmúť; pracda sídli tam!

Notový záznam

Notový záznam piesne č. 134

Kliknite na obrázok pre plnú veľkosť nôt