Pieseň č. 136

Ja ustal som ...

Ja ustal som po ceste, ach, samozvolenej, a srdce ochorelo v rozkoši klamlivej. Zrak ztrnul od vyhliadania po zemskej márnosti, kým lásky Ježišovej svit nezžiaril z milosti. Sbor: No, už všetko tam; nový život mám! On hriechy moje nespomína, shladené sú v Ňom. Dietkom Božím som; peklo a smrť ma viac nedesí. No, vďaka Bohu, v srdci už zimný zmiznul ston, keď z hriecha pút vymanil mcnou ma rukou On. Slniečko žitia z Golgaty prinieslo jara blesk; mhly zašly a lúč radosti chlad zapudil i stesk. Sbor: No, už všetko tam; nový život mám! On hriechy moje nespomína, shladené sú v Ňom. Dietkom Božím som; peklo a smrť ma viac nedesí. A vy, čo morom búrnym bez kotvy plyniete, prázdnotu v srdci pustú s sebou si nesiete, ó, čujte slovo Kristovo, jak sladko vraví k vám: "Kto opravdove hľadá Mňa, tomu rád svetlo dám!" Sbor: No, už všetko tam; nový život mám! On hriechy moje nespomína, shladené sú v Ňom. Dietkom Božím som; peklo a smrť ma viac nedesí.