Pieseň č. 143

Znám zvláštnu rieku

Znám zvláštnu rieku, ktorej nádherný prúd tak tichúčko tečiš prez zem; žiari a svieti on jak ohnivý blesk. Čo to za vody sú, ja viem. Ó, duša, prosím ťa, ach, poď; vnor sa do predivných tých vôd! Ony tečú mocne kol teba; ó, ver, že i pre teba. Kamkoľvek slávny prúd ten sa rozleje, tam v srdci zvládne blaho, jas; bo vyprostené z bôľov a starosti už žehnania okúša čas. Ó, duša, prosím ťa, ach, poď; vnor sa do predivných tých vôd! Ony tečú mocne kol teba; ó, ver, že i pre teba. Vody tie sú veľmi hluboké, jasné; jemna, milostná chuť je ich; ony liečia chorých, posilnia divne, očistia najnečistejších. Ó, duša, prosím ťa, ach, poď; vnor sa do predivných tých vôd! Ony tečú mocne kol teba; ó, ver, že i pre teba. Áno, voda živá je ten slávny prúd; Ježiš v nej podáva Seba. On predrah vzácnu a presvätú krv, hriešniku, vylial za teba. Ó, duša, prosím ťa, ach, poď; vnor sa do predivných tých vôd! Ony tečú mocne kol teba; ó, ver, že i pre teba. "Kto žížniš, poď a napi sa do sýta!" tak nevesta, Duch volajú. Len tí, čo v tomto prúde sa umyli, tvár Božiu v sláve zrieť majú. Ó, duša, prosím ťa, ach, poď; vnor sa do predivných tých vôd! Ony tečú mocne kol teba; ó, ver, že i pre teba.