melódia: S. F. Flemming
text: Ch. Gregor (prel. M. Royová)
Ach, Jezu Kriste, kebych nema Teba,
kebych v krv Tvoju nesmel vnoriť seba,
ku komu biedny, obrátil bych zreteľ?
Kam bych zaletel?
V súžení, žiali kto by ma privinul?
Kdeže je srdce, na ňomž bych spočinul?
Ty, len Tys', Pane, útulok jediny;
ja neznám iný!
Myšlienky Tvoje večné bez skonania,
plné milosti, lásky, shovievania
v prach noria dušu rozochvenú moju
veľkosťou svojou.
Ach, ja zaiste som ten najhriešnejší,
ktoréhos' kedy zvolil, Najsvätejší.
Čo mne udielaš, je samá milosť len,
a to každý deň.
Ó, Jezu, kebys' Ty mňa nebol hľadal,
Tvojej milosti ja bych neboj žiadal!
Ty práve preto vyhľadals' biedneho
zablúdeného.
Tak teraz nad tým blahom prespevujem,
za vyvolenie večné Ti ďakujem.
Jasám, že patrím k sboru vykúpených,
krvou skropených.
