melódia: G. Hews.
text: Dora Rappard (prel. K. Royová)
Zvelebuje duch môj Hospodina;
On veselým ma, šťastným učinil;
keď objala ma pustá cudzina,
blažene domov sprovodil.
Už nie tak, jak po mnohý iný rok,
stojím bez svetla tu a len na zmar,
ako bych musel Jeho ku mne krok
pritiahnúť, Jeho ku mne tvár.
Pre bránou jeho nechcem viacej stáť,
obzerať s bázňou, s žialom seba sám
a dumať, kde - ach - ozdôb napred vziať,
a či dosť dily v sebe mám.
Nechajte srdce, ktoré plakalo
smútkom nad hriechom svojím, vlažnosťou,
keď Priateľa si ticho objalo,
jasať detinnou radosťou.
Od hlavy k nohám zastiera ma jas
prekrásny, sňahobielych Jeho šiat.
V ne sa zaviniem; ó a taký čas
snadno strasť žiaľu zabúdať.
A bárs biedny len - ach - a maly som,
On tak preskvúci, to nás nedelí.
Ja Jemu patrím, On zas hriešnikom
náleží celý, ach, celý!
