melódia: Frohe Boltschaft
text: M. Hahn (prel. Mich Roháček)
Zle na tom sú ver' tie duše,
v ichž srdci sa Bôh nemôže
dľa Svojej ľúbosti osláviť z milosti,
bárs Ho i znajú, v Ňom nádej majú.
Ach, povedz mi, čo bráni im,
mať úplné spojenie s Ním?
Neznajú sa stíšiť, keď Ježiš naplniť
chce Svojou láskou a blaženosťou.
Ich srdce pripavené niet;
nenechalo márnosti, svet.
V dve strany klátené, niesú naplnené
olejom svätým, Pánom bohatým.
Ó, srdce, ďalej neváhaj,
bo ztratíš svoj sľúbený raj!
Zajde Božia milosť; ó jaká to žalosť!
Dobre si rozváž, čo učiniť máš!
Upotreb svoje vážne "dnes!"
Milosť Božia zmizne raz, vieš?!
Nedaj jej uletieť! Ó, nezostávaj zpäť;
spechaj za Kristom, pokoj je lne v Ňom.
On sám diši dá blaženosť;
uspokojí ju na večnosť.
Ó, tam uz nezhynie! K srdcu Pán privinie,
dieťa milené, draho kúpené
Ó, Jezu, tiahni ma, prosím!
Ty vzrastaj; učiň mňa mneším,
Opanuj ma cele, na duši i tele
Ty Si dnes diel môj, a ja navždy Tvoj!
