214. Keď slnka žiara ...
melódia: W. B. Bradbury
text: J. Siránsky (prel. M. Royová)
Keď slnka žiara, svetlo hviezd hasne nám, hasne nám,
tu milo padne ducha vzniesť, hore tam, hore tam,
kde noci viacej nebýva bo denné svetlo nabýva
tá hviezda večne žiarivá: Ježiš sám, Ježiš sám!
Keď vôkol nás sa vzmáha hriech, lesť a klam, lesť a klam,
duch rád obráti viery beh hore, tam, hore, tam,
kde mier už vanie po boji, a všetky búrky spokojí
a všetky rany zahojí Ježiš sám, Ježiš sám!
Keď priateľ s Bohom posledné dáva nám, dáva nám,
tu rád duch smutný pohliadne k nebi tam, k nebi tam,
ked zatíchnul užkaždý ston, bo stihnutý je spásy trón,
a stiera slzy s očí On, Ježiš sám, Ježiš sám!