Kráľu nebies
Kráľu nebies! Kto vypovie mena Tvojho moc?
Kto ku dielu, ktoré konáš, dá Tebe pomoc?
[: Len ten žije na koho Ty v láske pohliadneš.
Svety vstali, svety padnú, keď Ty povelieš. :]
Panovníče milovaný, kto ťa pochopí?
Ty stál si raz nad hrôzami sveta potopy.
[: Ty ešte raz pohneš nebom, zeme základy;
Dych úst Tvojich bezbožníka razom zahladí. :]
Kráľu slávny! Tak veľká je mena Tvojho moc!
A strpel si boľasť, hanu, smrti strašnú noc.
[: Utrpením dietok Tvojich snižuje Ťa svet;
všetko máš, a hľa, na zemi miesta Tebe niet! :]
Ó, Kráľu náš vyvýšený! Teba vzývame,
srdcia v láske k nohám Tvojim svätým skladáme.
[: Tebe slúžiť, za Teba mrieť na zemi náš diel,
s Tebou večne v sláve tróniť žitia nášho cieľ. :]