226. K horám Božím!
melódia: Karel Šebor
text: K. Royová
K horám Božím, ta, kde večne svitá,
ta kde duša v hriechu už neupadne,
kde boľasť viac srdcom nezavládne,
pokúšenie nezavíta: išiel Ježiš,
Bôh, Spasiteľ, chystať miesto slávne nám,
ktorých za mzdu drahú kúpil, kúpil Bohu Sebou sám.
Rozneste to letom šírokým, sirokým svetom ku Tatrám,
že už Ježiš, Kráľ náš, v sláve tróni, a budúcnost chystá nám.
Rozneste to ku morám, rozneste to ku morám,
že budúcnosť patrí nám, že budúcnosť patrí nám!
Temnosť bludu zemnou rozostretá
navždy svetlu Božiemu ustúpi,
z mamstva klamu pravda nás vykúpi
a vyprosí z moci sveta.
Všetky krivdou vzniklé žiale
sŕdc našich už pominú tam,
kde slávy ideále sklamaním nám nezhynú.
Rozneste to atď.
Nebudeme viacej otročení;
zvon vzkriesenia nas nami zavzneje,
blaho slávne srdcom pozachveje:
Večne, večne vyprostení!
Otvoria sa brány z periel,
prepúšťajú v náš domov, pod práporom
Bäránkovým verné čaty víťazov!
Vstaňte, sestry, bratia,
tône nech sa, tône nech sa ztratia
k priepasťam! Ježiš, Kráľ náš,
tróni v sláve tróni atď.