Pieseň č. 226

K horám Božím!

K horám Božím, ta, kde večne svitá, ta kde duša v hriechu už neupadne, kde boľasť viac srdcom nezavládne, pokúšenie nezavíta: išiel Ježiš, Bôh, Spasiteľ, chystať miesto slávne nám, ktorých za mzdu drahú kúpil, kúpil Bohu Sebou sám. Rozneste to letom šírokým, sirokým svetom ku Tatrám, že už Ježiš, Kráľ náš, v sláve tróni, a budúcnost chystá nám. Rozneste to ku morám, rozneste to ku morám, že budúcnosť patrí nám, že budúcnosť patrí nám! Temnosť bludu zemnou rozostretá navždy svetlu Božiemu ustúpi, z mamstva klamu pravda nás vykúpi a vyprosí z moci sveta. Všetky krivdou vzniklé žiale sŕdc našich už pominú tam, kde slávy ideále sklamaním nám nezhynú. Rozneste to atď. Nebudeme viacej otročení; zvon vzkriesenia nas nami zavzneje, blaho slávne srdcom pozachveje: Večne, večne vyprostení! Otvoria sa brány z periel, prepúšťajú v náš domov, pod práporom Bäránkovým verné čaty víťazov! Vstaňte, sestry, bratia, tône nech sa, tône nech sa ztratia k priepasťam! Ježiš, Kráľ náš, tróni v sláve tróni atď.