melódia: Vereinslieder
text: M. Royová
Raz príde Pán! On príde, to je isté,
vziať verných Svojich v slávny nebies stán.
Tam ozdobí sám vencom čelá čisté,
umyté krvou svätých Jeho rán.
Ó, jaká radosť čaká ich tam,
[: kde v cti a sláve na tróne dlie Bôh sám! :]
Raz príde Pán! On sľúbil, sľub nezruší;
anjelske ústa tiež to ztvrdily,
bárs svet tej pravdy nezná a netúší,
ba nechce jej znať ni brat zblúdilý.
Ó jaká radosť smieť raz Ho zrieť
[: a s Ním ta hore ku trónu zaletieť :]
Raz príde Pán! On rýchle sa už blíži!
Nad svetom vždy hĺb padá hriecha mrak,
a súženia deň vždy viacej sa níži,
zem, more ľudstvu stršný dáva znak.
Ó, jaká žalosť čaká tých raz,
[: čo neposlúchli výstrahy vážny hlas! :]
Raz príde Pán; On príde, to je isté.
Ó, bratre, sestro, čím Ho privítaš?
Si hotový už vnísť v tie ríše čisté,
kde zoči-voči Bohu zastať máš?
Ó, jaká žalosť veriť tu v klam
[: a nikdy nesmieť ku svetlu vzniesť sa tam! :]
