228. Ide noc, noc dlhá.
melódia: Nápev 85.
text: K. Royová
Ide noc, noc dlhá, noc búrlivá, tmavá;
[: za hory sa slnko i zora schováva :]
Opršalo lístie, kvetinky umrely;
[: zahalil sa v smútok ten Boží svet celý. :]
Pluhy, brány, kosy, odložené stoja,
[: dokončila žeň a prišiel čas pokoja. :]
Kedy ty budeš žať, aks' ešte neoral?
[: Kedy budeš brániť, ak si nič nezasial? :]
Je ešte jedna žeň, i tá sa skonáva:
[: i na Božom poli obilie dozráva. :]
Deň k práci určený ku koncu sa níži,
[: ide noc; složenie diela sa už blíži. :]
Ach, to biele pole i teba volalo,
[: tvoju pomoc, bratu, túžobne čakalo. :]
No ty si odkladal, až zvládnul zimný sen!
[: Čo s tebou, výplaty a príde večný deň? :]
Až tí, čo s plačom raz orali i siali,
[: pred Kráľa si snopky svoje posnášali, :]
až zástup žencov, žníc pre trónom zastane:
[: či aj tebe doba odmeny nastane? :]
Neverím! Ó, bratu, ó, sestro, ide noc!
[: Čas náhli, poď k práci, ó, poď nám na pomoc! :]