Pieseň č. 228

Ide noc, noc dlhá.

Ide noc, noc dlhá, noc búrlivá, tmavá; [: za hory sa slnko i zora schováva :] Opršalo lístie, kvetinky umrely; [: zahalil sa v smútok ten Boží svet celý. :] Pluhy, brány, kosy, odložené stoja, [: dokončila žeň a prišiel čas pokoja. :] Kedy ty budeš žať, aks' ešte neoral? [: Kedy budeš brániť, ak si nič nezasial? :] Je ešte jedna žeň, i tá sa skonáva: [: i na Božom poli obilie dozráva. :] Deň k práci určený ku koncu sa níži, [: ide noc; složenie diela sa už blíži. :] Ach, to biele pole i teba volalo, [: tvoju pomoc, bratu, túžobne čakalo. :] No ty si odkladal, až zvládnul zimný sen! [: Čo s tebou, výplaty a príde večný deň? :] Až tí, čo s plačom raz orali i siali, [: pred Kráľa si snopky svoje posnášali, :] až zástup žencov, žníc pre trónom zastane: [: či aj tebe doba odmeny nastane? :] Neverím! Ó, bratu, ó, sestro, ide noc! [: Čas náhli, poď k práci, ó, poď nám na pomoc! :]