Piesne Sionské

Konečne mám už základ pred veky určený pre kotvu viery svätej, pevný, nezmenený. To rany Ježišove sú, spásny Jeho Kríž. V nich prostriedok mi daný k prístupu Bohu blíž. SBOR: Hľa! Od večnosti určený môj základ Kristus je sám; záchranu, spásu a milosť v Jeho ja krvi vždy mám! Tá večná milosť Božia, ktorej viac páru niet, tá láska bezhraničná objímajúca svet, ktorá tak verne čaká, či príde hriešnik raz, a keď prišiel a zblúdil, - hľadá verne zas. SBOR: Hľa! Od večnosti určený môj základ Kristus je sám; záchranu, spásu a milosť v Jeho ja krvi vždy mám! Nie, my nemáme zahynúť; Bôh chce nám pomôcť sám. Preto Syn Jeho milý, opustil nebies chrám, preto sa zas tam vrátil, a prosí dial a dial, by žiadneho neztratil z tých, ktorých Bôh mu dal. SBOR: Hľa! Od večnosti určený môj základ Kristus je sám; záchranu, spásu a milosť v Jeho ja krvi vždy mám! Ó, more, v ňomž smrť Krista hriech sveta vnorila, rany zmyla do čista a navždy zhojila! Zahynutia večného pominula žalosť bo krv s kríža spásneho volá: "Milosť, milosť!" Na tento základ pevne s dôverou sa oprem, kým len kus zeme ešte, pod nohami uzriem. Chcem myslieť, svedčiť, spievať o Ňom do sýtosti tu i raz potom večne o moci milosti. SBOR: Hľa! Od večnosti určený môj základ Kristus je sám; záchranu, spásu a milosť v Jeho ja krvi vždy mám!