melódia: Wm F. Sherwin
text: Dľa nem. M. Royova
Konečne mám už základ pred veky určený pre kotvu viery svätej,
pevný, nezmenený. To rany Ježišove sú, spásny Jeho Kríž.
V nich prostriedok mi daný k prístupu Bohu blíž.
SBOR:
Hľa! Od večnosti určený môj základ Kristus je sám;
záchranu, spásu a milosť v Jeho ja krvi vždy mám!
Tá večná milosť Božia, ktorej viac páru niet,
tá láska bezhraničná objímajúca svet,
ktorá tak verne čaká, či príde hriešnik raz,
a keď prišiel a zblúdil, - hľadá verne zas.
SBOR:
Hľa! Od večnosti určený môj základ Kristus je sám;
záchranu, spásu a milosť v Jeho ja krvi vždy mám!
Nie, my nemáme zahynúť; Bôh chce nám pomôcť sám.
Preto Syn Jeho milý, opustil nebies chrám,
preto sa zas tam vrátil, a prosí dial a dial,
by žiadneho neztratil z tých, ktorých Bôh mu dal.
SBOR:
Hľa! Od večnosti určený môj základ Kristus je sám;
záchranu, spásu a milosť v Jeho ja krvi vždy mám!
Ó, more, v ňomž smrť Krista hriech sveta vnorila,
rany zmyla do čista a navždy zhojila!
Zahynutia večného pominula žalosť
bo krv s kríža spásneho volá: "Milosť, milosť!"
Na tento základ pevne s dôverou sa oprem,
kým len kus zeme ešte, pod nohami uzriem.
Chcem myslieť, svedčiť, spievať o Ňom do sýtosti
tu i raz potom večne o moci milosti.
SBOR:
Hľa! Od večnosti určený môj základ Kristus je sám;
záchranu, spásu a milosť v Jeho ja krvi vždy mám!
