Pieseň č. 243

Ku krížu prichádzam.

Ku krížu prichádzam, ta srdce prinášam. Bäránku, skloň sa k biednemu! Nič v ruke nenesiem; len s vierou k Tebe zriem, Ó, udel milosť hriešnemu! Za mňa Si umieral, za mňa i život dal na Golgaty smutnej výšine. Zhrešil som vyznávam; no tú nádeju mám, že kto v Teba verí, nezhynie. Ja som Ťa nežiadal! Ty sám Si ma hľadal v sveta bahne a pustinách. Neznal som, že blúdim, a že sám sa odsúdim, že hyniem v hriecha hlbinách, Zastavils' biedneho, pozdvihnuls' kleslého, ó, tak umy, prosím, i hriech môj. Od hlavy až k nohám zdravé miesto nemám, a predsa chcem večne byť už Tvoj. Bárs Tys' svätý, čistý, predsa som si istý: Predo mnou dvere nezavrieš. Keď tak si ma ľúbil, že si Seba zhubil, v záhubu ma zpäť nepošleš. Krom viery nič nemám; no Ty si pravda sám, slovo Svoje dané nezrušíš. volal si: "Poď!" Idem, cele srdce nesiem: ó, Ty mi ho Pane, očistíš.