Pieseň č. 247

Bol som mŕtvy ...

Bol som mŕtvy v vinách, v hriechach, bez nádeje žitia. Teraz žijem v nebies ríšach s Kristom, bez umretia. Je pravda, že môj Spasiteľ na kríži za mňa pnel? Ja verím, žes' ma vykúpil, bych večne s Tebou žil. Ó, Ty hĺbko lásky večnej, Teba nevyváži srdce vďačné za smrťTvoju, ktorá tak ho blaží. Je pravda, žes' ma miloval a za mňa život dal! Ja vidím Tvojej lásky div. veríms, žes' milostiv'. Plesám: "Srdce zhojils' moje!" Tebe seba dávam. Svoj už niesom, - cele len Tvoj, Teba očakávam. Je pravda, že si zhojil ma, - ó, milosť bezedná ...! ja verím Tebe; abych žil, po tom som zatúžil. Raz, ach, Pane, bol som v hriechach; - teraz želiem nad tým. Dnes len s Tebou v nebies ríšach žiť chcem srdcom svätým! Je pravda, že hlas čujem Tvoj: "Milujem ťa, si môj!" Verím; slasťou sa zachvievam, - veď v Bohu spočívam.