247. Bol som mŕtvy ...
melódia: Jubiläumssänger
text: Alois Adolf (prel. K. Royova)
Bol som mŕtvy v vinách, v hriechach, bez nádeje žitia.
Teraz žijem v nebies ríšach s Kristom, bez umretia.
Je pravda, že môj Spasiteľ na kríži za mňa pnel?
Ja verím, žes' ma vykúpil, bych večne s Tebou žil.
Ó, Ty hĺbko lásky večnej, Teba nevyváži
srdce vďačné za smrťTvoju, ktorá tak ho blaží.
Je pravda, žes' ma miloval a za mňa život dal!
Ja vidím Tvojej lásky div. veríms, žes' milostiv'.
Plesám: "Srdce zhojils' moje!" Tebe seba dávam.
Svoj už niesom, - cele len Tvoj, Teba očakávam.
Je pravda, že si zhojil ma, - ó, milosť bezedná ...!
ja verím Tebe; abych žil, po tom som zatúžil.
Raz, ach, Pane, bol som v hriechach; - teraz želiem nad tým.
Dnes len s Tebou v nebies ríšach žiť chcem srdcom svätým!
Je pravda, že hlas čujem Tvoj: "Milujem ťa, si môj!"
Verím; slasťou sa zachvievam, - veď v Bohu spočívam.