Pieseň č. 269

Čím je slnko na zemi ...

Čím je slnko na zemi, jarná, rosa ruží, tým si Ty, ó, Bože, duši pozemšťana Či už žije v blahu, či sa v žiaľoch súži, len na Tvoju milosť vždy je odkázaná. S hora musí hostať všetko, čo je treba, bo Tebou stvorená je, a len pre Teba! Keď raz mrazný víchor zavanie nad svety, horami sa začne spúšťať jaseň bľadá, tu už lastovička ďaleko preč letí a teplejšie kraje k úkrytu si hľadá. I duša, vtáčatko z Edenu večného, túži preč zaletieť zo sveta hriešneho. Ej a nejedon vták už sa viac nevráti z dej ďalekej cesty do kraja teplého. A nejedna duša pre Boha sa ztratí na horúcej púšti hriecha klamlivého. Škoda lastovičky, keď biedno zhynula; tisícraz viac duše, keď cieľ svoj minula.