269. Čím je slnko na zemi ...
melódia: K. Royova
text: M. Royova
Čím je slnko na zemi, jarná, rosa ruží,
tým si Ty, ó, Bože, duši pozemšťana
Či už žije v blahu, či sa v žiaľoch súži,
len na Tvoju milosť vždy je odkázaná.
S hora musí hostať všetko, čo je treba,
bo Tebou stvorená je, a len pre Teba!
Keď raz mrazný víchor zavanie nad svety,
horami sa začne spúšťať jaseň bľadá,
tu už lastovička ďaleko preč letí
a teplejšie kraje k úkrytu si hľadá.
I duša, vtáčatko z Edenu večného,
túži preč zaletieť zo sveta hriešneho.
Ej a nejedon vták už sa viac nevráti
z dej ďalekej cesty do kraja teplého.
A nejedna duša pre Boha sa ztratí
na horúcej púšti hriecha klamlivého.
Škoda lastovičky, keď biedno zhynula;
tisícraz viac duše, keď cieľ svoj minula.