Až príde smutná ...
Až príde smutná smrti hodina,
posledné lúče svetla zapadnú, srdce zastane,
žitia jediná sila sa zlomí, údy ochladnú,
tak cieľ pred tebou, púť už skončená:
čo bude teraz s tebou, duša ztratená?
Po dlhé roky Otec ťa volal:
Ó, dieťa Moje, vráť sa ku Mne, vráť!
Hriechy odpustím, Syna som ti dal.
Pred tebou večnosť;
dokiaľ čas, sa vrátiť!
Ale tys´nešla, a púť skončená:
čo bude teraz s tebou, duša ztratená?
Pred Božou tvárou zastať si musíš;
hriechy neskryješ, veď sú značené.
Milosť zhrdanú viac nevyprosíš;
nebe pred tebou už je zavrené!
V strašné hlbiny pekla shodená
čo si tam teraz počneš, duša ztratená?
Ešte niesom tam, povieš posmešne;
som mladý, zdravý, môžem dlho žiť!
Ó, ja ťa prosím, nežartuj hriešne!
Boh dnes ťa môže na máry složiť.
Neznáš čas; púť snáď dnes je skončená,
a ty na veky večne budeš ztratená!
Nežartuj hriešne s Božou milosťou!
Ona je veľká; no má hranice!
To už skúsilo s hroznou žalosťou
pred tebou hriešnych ľudí tisíce,
pre nichž návratu z pekla viac není!
Oni na veky večné už sú ztatení!