Leto milosti
Leto milosti,
doba pokánia,
časy žalosti,
chvíle plesania
zmizajú navždy
v tajomnú diaľ,
zmizajú s rokom
obrovským krokom.
Uniká čas tvoj,
ó, duša; postoj!
Život premrhať
Aký to žiaľ!
Sbor:
Posledná pieseň!
Podivné slovo!
Posledná chvíľa;
pamätný čas!
Zobúdza v srdci
oboje tieseň;
v obojom znie
výstražný hlas.
V nebeskej výši
zvuk sladkých tónov,
v anjelskej ríši
spev milionov
nádherne krúžia
na Boží trón.
Slávu i krásu,
vážnosť a spásu
roku nového,
Bohom daného
ľudstvu biednemu
zvestuje on.
Sbor:
Posledná atď.
Ešte jeden rok
Božej milosti,
ešte jeden krok
zo tmy k svetlosti,
a potom i ty
zalietneš preč.
Veď uložená
smrť nejednomu,
a priložená
sekera k stromu:
Vytni ho, vytni!
Znie Božia reč.
Sbor:
Posledná atď.
Nuž si hotový
vstúpiť do neho?
Chceš žiť ho nový
podľa svätého
príkladu Krista;
milovať, mrieť?
Ó, duša drahá!
Pokoja, hlaha
sladká veleba
čaká na teba
i v roku novom;
len ver a svieť!
Sbor:
Posledná atď.