Pieseň č. 298

Hľadá Ježiš ovce stratené!

Hľadá Ježiš ovce stratené, volá vo dne, v noci, zblúdené po horách i dolinách, po mestách i dedinách. Ach, či nájde, či dovolá duše zničené? Vráť sa duša! Ó, vráť sa už raz! Čuj. Jak prosí sladký jeho hlas: "Všetci hriechom zmorení, a pod ťarchou zomdlení, poďte ku Mne, poďte ku Mne; vyslobodím vás!" Až prehrozný svitne deň súdu, hriechy ľudské súdené budú, čože, duša, odpovieš pred Sudcom keď zastaneš? Čím zaplatíš večnej muky ukrutnú biedu? Tak poď ku Mne; so Mnou obstojíš, ak si Mňa a spásu osvojíš, za teba som zomieral, na Golgate život dal! Smrťou Mojou, Mojím krížom Sudcu spokojíš. Nebies bránu len ja otváram; kľúče smrti i pekla Ja mám. Za tie handry ztrhané, hriechu špinou zmazané kment svatobný, rúcho slávy Ja jedine dám. Tak poď domov, v tú zem večných krás! Vráť sa dnes, veď dnes je spásy čas! V svete, kde niet pokoja, tam v tom mori rozbroja zhynieš iste, jak preslechneš pastiersky Môj hlas! Ako že Mu, duša odpovieš? Ako Jeho prosbe odopreš? Božia láska zjavená, náruž s kríža vystrená teba volá. Ach, poď, ach, poď prv, než zahynieš!