306. Na kríži Tvojom.
nápev: 134
text: K. Royova
1. Na kríži Tvojom Spasiteľu,
zomrela hriecha môjho noc.
Víťazstvo, silu, očistenie
priniesla krve Tvojej moc.
Trest môj vytrpels´ za mňa sám.
Ó, čo Ti za to, Pane, dám?
2. Zlata nežiadaš; to je Tvoje,
čo zem má krásne, všetko máš.
V nebeskej sláve prestol Boží
zaujals´; zem i nebe znáš.
Ach, čo mám priniesť, Kráľu môj,
čím Tebe zaplatiť dlh svoj?
3. Keď spomeniem na Tvoje muky,
na čelo krvou zbrocené,
na prebodené nohy, ruky,
na oči smrťou zlomené
a opustenosť na kríži, -
čím Ťa odmeniť, Ježiši?
4. Z vôd kalných sveta srdce pilo;
Ty za to smädom zmierals´ sám;
rozkošiam zeme v zemi žilo,
a Tvoje v mukách stíchlo tam.
Mňa sláva a česť viazaly;
Ty v hane, v potupe, v žiali!
5. Splatils´, je pravda; no či môže
srdce sa nad tým potešiť,
keď rozváži, čo Teba stálo,
by ono večne mohlo žiť?
Ó, keď tak cele nič nemám,
ničím splatiť svoj dlh neznám!
6. Že ničím? Ľudia povedali,
a Slovo Tvoje stvrdilo,
že srdce Tvoje v mukách, v žiali
len pre mňa mrelo i žilo,
že lásku láskou splatiť mám.
Ó, tak Ti celé srdce dám!