Pieseň č. 307

S Ježišom!

S Ježišom chcem verne v každej chvíli putovať vždy sveta údolím; On ma šťastne vedie k môjmu cieľu, v dom i srdce pokoj príde s Ním. S Ním chcem ísť, nech čokoľvek sa stane, veď On večne dušu spokojí, a keď telom i strach smrti vane, duch môj zlého s Ním sa nebojí. Trebárs hory, lesy, skaly, more obtiažnu mi cestu pôsobia, ruky Pána žalosť menia v rozkoš, a víťazstvom raz ma ozdobia. On keď vodcom je a radcom mojim, iste cieľ svoj nikdy neminiem; a keď v žiaľoch nenadálych stojím, vrúcnejšie sa k Nemu priviniem. Nie vždy vonné zdobí cestu kvieťa, často ona tŕním pokrytá. Nechže, keď Pán život môj tak riadi; však aj v tŕni ruža rozkvitá. Keď konečne priblíži sa doba, že aj ja svoj časný skončím beh; a keď na mňa príde smrti mdloba, daj mi šťastne uzrieť blaha breh. Na milosť sa Tvoju celkom spúšťam, Jezu môj, vď tvoji nezhynú; však keď zprostíš dušu väzby tela, prijmi si ma v nebies otčinu!