Pieseň č. 309

Ó, veď ma sám!

Ó, veď ma sám, ja nemám síl; svätosti pravdy vo mne niet! Bárs rád bych Tebe ku cti žil, vždy v hriech ma vtiahne mysli let. Ó, veď ma hĺb do pokory, nech zomre už to pyšné „ja“ ; nech srdce v krv sa pokorí, a zvelebuje, slávi Ťa! Ó, veď ma von za stány tam; ja ešte príliš na svet zriem! Ach, zoškliv mi ho cele sám, nech Tebe len žiť a mreť smiem. Ó, Jezu môj, niet nad Tvoj kríž! Obeti, krve v ňom je moc. Pribi ma naň; tam srdce stíš, a žiaľu, hriecha rozplaš moc!