Pieseň č. 320

Znám prameň nádherný.

Znám prameň nádherný čistý; večného žitia v ňom zdroj, liek proti nemociam isty. Chceš ho znať i ty, brat môj? Vyteká z Božieho trónu a vlaží nebe i svet. Kvet blaha utratí vôňu, keď jeho rosičky niet! SBOR: Ó, prameň nádherný, čistý Slovo je Božie, to viem, Slovo je Božie, to viem, a keď sa do neho vnorím, blesk večnej radosti zriem. Zrkadlo poznám ja skvelé, zo zlatožiate má rám. Kto doňho pohliadnul smele, Boha i seba zrie tam. Áno, svoj hriech vidí tmavý, i lásku prebohatú, ktorá stála Pána slávy Getsemane, Golgatu! SBOR: Ó, neni nad Božie Slovo; pravdy v ňom jasný je svit! Kto ním si na cestu svieti, ten vždy zná blažene žiť! Znám dobre Božieho zváča, navštívi chatku i trón; bárs ticho po svete kráča, na svadbu svoláva on. Radostné prináša správy: že ide Ženíhc, Kráľ náš! Rozvidní sa obraz tmavý, kde jeho zazvučí hlas. SBOR: Ó, znám ťa, nosiču mieru! I ku mne zavznel hlas tvoj! Veľkého Boha ty Slovo! Len v tebe mám spásy zdroj!