Z poza skál vysokých ...
Zpoza skál vysokých slnce vychádza,
do hlbokých dolín svetlo prináša.
Jarné chválospevy horami znejú,
potôčky i rieky nimi šumejú.
Na tisíce kvietia zdobi sveta kraj,
meniac ho na krátko v utratený raj.
Veje vietor - hory nádherne hrajú,
vlny vodopádov sladko spievaju.
A ty, srdce moje, čože učiníš?
K chválospevom lásky hlas svoj pripojíš?
Skolníš sa pred svätou Božou velebou
a dovolíš vďake zvládnoť nad tebou?
Spievajže, kým zory prerozkošnej žiar
osvecuje nebe i pozemskú tvár,
prv, než vtáčie hymny navždy znemely,
prv, než smrť zasiahla kosou svet celý.