340. Za vyskoké hory ...
melódia: Nápev 339
text: K. Royova
Za vysoké hory slnko zapadá,
súmrak svoje tóny svetlom rozkladá.
Večernica hlása: Ide tmavá noc!
Príď nám, Pane Bože večný, na pomoc!
Keď sa svetlo tratí s cesty života,
súmrak výhľad hatí do lásky sveta,
ach, až dielo spásy zbráni tmavá noc,
príď nám, Pane Jezu Kriste, na pomoc!
Až to, čo sme siali, k žatve dozrálo,
čo a jak stavali, až sa zjavilo,
keď Sudca rozsúdil, majúc právo, moc,
vtedy príď nám, ó, Bäránku, na pomoc!
Nad hviezdami v sláve svitá slnka žiar,
odráža sa v jeho lúčoch Božia tvár.
Tma ju nezatôni - zlomená jej moc! -
tam, kde navždy pominula hriecha noc.