Ideme domov.
Ideme domov, hore do raja,
nevädnúce kde voňajú kvety.
Ej! do zdravého letíme kraja,
zmrti kde osteň s nami nevletí.
Čujte! Hľa, blízko šum žitia stromov!
Ideme domov, ideme domov!
Ideme domov, hor' nad oblaky,
Otec náš v sláve večnej kde tróni.
Nám za podnože zostanú mraky,
hriecha a zeme boľastné stony.
Čujte! Hľa, blízko šum žitia stromov!
Ideme domov, ideme domov!
Ideme domod, o ríše krásy.
Ježiša Kráľa, kde náruč čaká.
Tam láska s mierom ruky podá si
i večnej slasti, prelesť stroskotá.
Čujte! Hľa, blízko šum žitia stromov!
Ideme domov, ideme domov!
Ideme domov, do slávy mesta,
otvorené nám v ňom nebies brány,
vystlaní kvietim neviny cesta,
v nútri schystané blaženstvá stány.
Ach, čujte, čujte šum žitia stromov!
Ideme domov, ideme domov!