343. Že úzka je tá cesta vysoko ...
melódia: M. Royova
text: M. Royova
Že úzka je tá cesta vysoko
v ríšu pokoja a večnej slasti?
Ž oceánom žitia divoko
zmietajú dušu tône a strasti?
Nič to, bárs nutno povedať:
Áno. Veď noc sa neminie
a svitne ráno, a svitne ráno
a svitne ráno!
Že často pichne osteň sklamania
v svete, kde neni lásky ni vďaky?
Len krivdy, útisk, boľast zaznania
čierneho hriechu búrlivé mraky?
Nič to! Veď z jasku, keď vlak vyletí
na druhej strane zrie krajšie svety.
Že cez strminy a cez priepasti
duša kresťana putuje k sláve?
Že tŕnoveniec hany, boľasti
spočinie neraz na biednej hlave?
Nič to! Bárs desný rachot je hromov,
on volá: "Takto ide sa domov!"