Pieseň č. 347

Raz kráčal zemou Hosť.

Raz kráčal zemou Hosť prišlý z neba, nejedny dvere našiel zavreté. Či najde miesto, duša u teba, ak oznovu dnes pôjde po svete? Keď nie, to zvolá: "Hosťom bol som raz, klopal, no darmo; nik Ma neprijal. Vy v prácach zeme nemali ste čas, nechali stáť Ma vonku, aký žiaľ!" No až smrť oči vyhasí aj vám, rozkoše, statky, až sa pominú tu zavznie s trónu: "Ja vás nepoznám. Odíďte navždy v tmavú hlbinu!"