364. Neváhaj prekročiť
melódia: K. Royova
text : K. Royova
Neváhaj prekročiť hranicu krvi;
Neváhaj umzť v nej ťažký svoj hriech.
Či vidíš, aká sa otvára priepasť
aký z nej zavznieva diabolský smiech?
Zúri nepriateľ po tebe číha,
snáď už len jedon krok a s ním tvoj pád.
Zavrú sa hlbiny nad dušou, čo raz
výšinám patrila, dľa Božích rád.
Neváhaj; pozde je záchranu hľadať,
keď dvere milosti zavrú sa raz,
keď svetlá odišly k výšinám raja
a navždy zakončil spasenia čas.
Neváhaj prikročiť k oltáru kríža,
kde Kristus zomrieral za teba tiež.
Dnes chce ťa vykúpiť, no už snáď skoro
čo sudca na súdnom tróne Ho zrieš.
Neváhaj, hriešniku, kým ešte svetlo
svieti ti na cestu v otcovský dom.
Hľa svieti s Golgaty lúč Božej lásky;
smierenie, spasenie a milosť v ňom.
Neváhaj, bo hrozne budeš raz želieť,
že darmo zomieral za Teba Pán,
až všetko zhynulo, čo ti dnes bráni
a v pekla hlbinách zostaneš sám.