369. Nežiaľ, duša moja!
melódia: K. Royova
text : K. Royova
Nežiaľ, duša moja zarmútená,
že ti je pohana prisúdenám
že boľasť zostáva a ťažký
nastáva súženia veľkého boj.
Nežiaľ, že samota je boľavá
a tiesne ťarcha že neustáva.
počkaj len malý čas! Trp ticho,
- trpíš raz; všetko to jak sen minie.
Nežiaľ, žes' nadarmo v zemi žila,
málo Kristu v ľuďoch poslúžila.
Zvíťaziť v žalosti, netrpieť v horkosti,
to žiada od teba Pán.
Nežiaľ, veď noc kríža raz pominie,
až čo žiť nesmelo, na ňom zhynie.
Svitne deň preskvúci - a pokoj žiadúci
tvoj bude; ach, bude tvoj!
Nežialim, Pane, už, však Ty si môj;
V tebe mám útechy i sily zdroj.
Viem, že ma miluješ a k Sebe privinieš,
až s Tebou zostanem sám!