Pieseň č. 379

Opustila holubička ...

Opustila holubička skalnú rozsadlinu, vyletela ponad vrchy, s vrchov nad dolinu, s vrchou nad dolinu. Neopúšťaj, holubičko, svoje útočište! Nad horami letí jastrab, roztrhá ťa iste. roztrhá ťa iste. Neposlúchla holubička, v let sa ďalej dala a na svoje bystré krýdla len sa spoliehala. len sa spoliehala V tom však jastrab holubičku chytil z nenazdania, nedbal plaču, ani prosieb, ani nariekania. ani nariekania Beda tebe, holubičko, už si dolietala! Prečo si len rozsadlinu skalnú opúšťala? skalnú opúšťala? Škoda bielej holubičky, zahynulej v letu! Storáz škoda hriešnej duše, zapredanej svetu! zapredanej svetu! Večná škoda duše, ktorá Krista opustila, ktorú klamná lesť satana večne zahubila. večne zahubila.