Až zdvihne smrti vlna hlas...
Až zdvihne smrti vlna hlas žalostný, desný raz
a ty sa budeš poberať pred Boha zas,
ako tam činy zodpovieš, priestupky, pády svoje?
Ako v tvár Sudcu pohliadneš, ktorý zná dielo tvoje?
Posledná chvíľa plná múkm, posledný srdca zvuk
odznie - a dielo konané vypadne z rúk.
Čímže sa potom potešíš až všetko, všetko ztratíš
a nikdy, nikdy, nikdy viac v svet sa už nenavrátiš?
Až Sudca prestol zaujal, viníkov predvolal
a knihu skutkov v ruky vzal, aký to žiaľ!
Všetko tam nájde značené, čo učinili raz v svete.
To ukryté a tajené bude Ním odostreté.
Ukáže kniha verne čas, kedy a koľko ráz
Božieho Ducha, svedomia umlčals' hlas.
Kedy similosť odhodil, pošliapal krv presvätú,
čo tiekla, abys' večne žil, kropiac kríž i Golgatu.
Až tvojho Sudcu svätý hlas vyriekne smutno raz:
"Odo Mňa choďte v záhubu, Ja neznám vás!"
Pôjdeš, a s sebou nevezmeš nádeje,
bo niet viac milosti, keď prišlo odsúdenie.