Neutekaj svetom sám!
Neutekej svetom sám, nepotrafíš k výšinám,
kde nám domov chystá láska Božia čistá.
Nezavítaš nikdy, nikdy tam.
Neutekaj v mrákotu, minieš cestu k životu,
Smrti náruč kynie tomu, v tmách kto hynie
ponoreny v večnú temnotu.
Ach, čože raz učiníš, keď od Boha zablúdiš,
tvoje svetlo časné až ti raz vyhasne,
a to večné nikdy nespatríš?
Zvon milosti odzvoní, svätosť lásku zacloni;
čo sa Bohu skrylo, čo sa nevrátilo,
to súd večnej smrti dohoní.
Zastaň, vráť sa, kým je čas! Čuj, jak volá Boží hlas:
"Náručie vystieram, túžobne čakám;
poď, poď so Mnou v večný neba jas!"