Po čom každé srdce túži.
Po čom každé srdce túži, to je lásky zlatý svit;
láska mu, čím rosa ruží, slnku tepla kmit.
A keď po nej marne prahne, marne náruč vystiera,
boľasť ho ku sebe tiahne, v objem zaviera.
Kvet bez rosy, biedne vädne, bez slniečka tepla niet.
A bez lásky šírou púšťou duši celý svet.
Dakedy jej aj dosiahne, krásnej, ako jarný deň.
Zjasá blahom! - tu, hľa, náhle zmizla ako sen.
Tmavá rúška hrobu skryje navždy zásvit radosti.
Zem je časnou - čo z nej pošlo nemá stálosti.
Oblak žiaľu zastrel srdce. Načo strádať, pracovať,
keď tých viac niet, ktorí by ťa mohli milovať.
Oj, len vzhliadni, srdce smutné, k neba slávnym výšinám:
Tam je sídlo Ježišove, večnej lásky chrám.
Ach, tam sväté srdce bije, ľúbi verne i teba.
Oddaj sa mu, žiaľ pominie zkúsiš slasť neba!