395. Krásna si, moja otčina!
melódia: K. Royova
text : K. Royova
Krásna si, moja otčina, domoc môj, vlasť ty jediná!
Vy šíre naše hory, kde básnik piesne tvorí a snov sa rodí vidina,
vy šíre naše hory, kde básnik piesne tvorí a snov sa rodí vidina!
No, pravé blaho v tebe niet. Ach, neskrýva ho šíry svet.
Tá prelesť večnej ceny nemá, veď bez premeny ničoho nikde neni zrieť.
Tá prelesť večnej ceny nemá, veď bez premeny ničoho nikde neni zrieť.
Ako vták, zemnou letí čas, vyvolá, lebo zbaví krás,
buď rodí, lebo morí, raz stavia a zas borí. Smiechu i plaču nesie hlas.
buď rodí, lebo morí, raz stavia a zas borí. Smiechu i plaču nesie hlas.
Zhlaholí piesní zvučny tón, zástony neprehluší on,
bo ľudstvo zotročené, pokoja pozbavené zabudlo cestu na Sion.
bo ľudstvo zotročené, pokoja pozbavené zabudlo cestu na Sion.
Bár kol mňa rajsky krásny svet, predsa tu pre mňa blaha niet.
Kvet vonia, vtáctvo peje, a mne sa srdce chceje túžbou ta hore zaletieť.
Kvet vonia, vtáctvo peje, a mne sa srdce chceje túžbou ta hore zaletieť.
Tam, tam do pravej otčiny, kde nejestvujú vidiny,
kde krása trvá večne, zvuk hymny nekonečne obtáča prestol jediný.