Piesne Sionské

Hospodine Zástupov, Bože nekonečný, kto vstúpi v Tvôj svätý stán? Kto uzre raj večný? Na hore kto nebeskej v sláve bude bývať a v presvätú Tvoju tvár s jasotom sa dívať? Ten, kto vždy len úprimne, spravodlive chodí, komu v srdci pravda dlie, kto sa lžou nesvodí, bližnému kto jazykom krivdy neučiní, dobrovoľne na ľuďoch kto sa nepreviní. Pred ktorého očima nemá ten vážnosti, komus´Ty už utiahnul lúč Svojej milosti, zato toho miluje, a veľmi si váži, kto s bázňou a s trasením o spasenie snaží. Kto vzdor škode sľub daný drží nepremenenný, peniazmi kto z úžery pošpinený neni, daru proti nevine kto sa verne straní: ten vstup istý, vraví Bôh, má v tie večné stány. No, som ja ním, ó Bože? Smiem mať tú istotu? Je pri mne dosť svätosti? Mám pravú čistotu? Ach, ak ja len pri sebe spravedlnosť hľadám, tu vzdor všetkej námahe len klesám a padám. Duša moja, akože pred Bohom obstojíš? Čím sa voči prístrachom smrti raz vyzbrojíš? Kto podá ti istotu shladenia všetkých vín? Ach, zajasaj! On to da, Spasiteľ, Boží Syn!