melódia: M. Royova
text: M. Royova
Hospodine Zástupov,
Bože nekonečný,
kto vstúpi v Tvôj
svätý stán?
Kto uzre raj večný?
Na hore kto nebeskej
v sláve bude bývať
a v presvätú Tvoju tvár
s jasotom sa dívať?
Ten, kto vždy len úprimne,
spravodlive chodí,
komu v srdci pravda dlie,
kto sa lžou nesvodí,
bližnému kto jazykom
krivdy neučiní,
dobrovoľne na ľuďoch
kto sa nepreviní.
Pred ktorého očima
nemá ten vážnosti,
komus´Ty už utiahnul
lúč Svojej milosti,
zato toho miluje,
a veľmi si váži,
kto s bázňou a s trasením
o spasenie snaží.
Kto vzdor škode sľub daný
drží nepremenenný,
peniazmi kto z úžery
pošpinený neni,
daru proti nevine
kto sa verne straní:
ten vstup istý, vraví Bôh,
má v tie večné stány.
No, som ja ním, ó Bože?
Smiem mať tú istotu?
Je pri mne dosť svätosti?
Mám pravú čistotu?
Ach, ak ja len pri sebe
spravedlnosť hľadám,
tu vzdor všetkej námahe
len klesám a padám.
Duša moja, akože
pred Bohom obstojíš?
Čím sa voči prístrachom
smrti raz vyzbrojíš?
Kto podá ti istotu
shladenia všetkých vín?
Ach, zajasaj! On to da,
Spasiteľ, Boží Syn!
