42.Tam na ďalekých ...
melódia: M. Royová
text: K. Royová
Tam na ďalekých brehoch azie (afriky) smutní pohania bývajú
oni o Bohu, Jeho milosti ani tušenia nemajú
Oni neznajú, že Kristus Ježiš tak veľmi ľudí miloval,
že na boľastnom dreve potupy žalostne za nich zomieral.
Oni neznajú, že keď so smrťou život človeka pominie,
len telo zomrie; aj, ale duša ta nikdy, nikdy nezahynie;
tá sa postaví pred súdom Božim, aby tam počty složila,
a potom pôjde ku tomu pánu, ktorému v svete slúžila.
Uvíta sláva v kráľovstve Božom tých, ktorým milý Boží Syn;
zavrhne v peklo aj s jejich pánom sluhov diablových Hospodin. -
Lež ako majú pohania veriť, keď nikto sa k nim nevybral,
aby im večné pravdy spasenia, evenjelium zvestoval?
V duševnom smútku, v biede velikej k nám, bratia, sestry, volajú:
"Dajte nám svetlo, prineste Krista; nedajte zahynúť!" žiadajú.
Ach neoslyšme, rodino milá, ten úpenlivej prosby hlas;
však, až my k Bohu volať budeme, nyoslyši On zase nás!