Zmizla smutná zimy mŕtvola
Zmizla smutná zimy mŕtvola;
hučia hory hymnu života.
[: Priletelo jaro, jaro ružové,
zažiarilo slnce májové. :]
Zdobí stromy vonný kvietia jas;
zem zmenená v rajskú ríšu krás.
[: Peje slávik sladkú pieseň ľúbosti;
šumí voda ohlas radosti. :]
No, dosť skoro v horku letných krás
zajde navždy celý tento jas.
[: Uletí máj, kvieťa spŕchne, uvädne;
stíchne slávik; búrka zavládne. :]
Šťastie zeme sťa ten kvietia jas;
krátke, jako pobyt májskych krás.
[: Začneš sa v ňom tešiť: ajhľa! zmizlo už.
Zabudni naň; po večnom zatúž! :]
Nad horami, v nebies otčine,
čaká dušu blaho jediné.
[: Tam v tom sídle Božom neviny kde kraj,
uzrieš svitnúť nemiznúci máj! :]