Pieseň č. 337

Ó, jaké blaho!

Ó, jaké blaho dušu mi plní a jaká radosť srdcom sa vlní, v náručí Pána ticho keď dliem a v Jeho oči hľadieť smiem. SBOR: Tie Jeho oči! Láska z nich žiari, jediný pohľad zaženie s tvári mne všetok tieň a starosti mrak; niečo z tej ziari prejde v môj zrak. Mladosti rozkoš rýchle sa ruší, jeko kvet, keď ho letná páľ suší. Všetko má žitia i smrti deň, večne je živý Ježiš len. SBOR: Tie Jeho oči! Láska z nich žiari, jediný pohľad zaženie s tvári mne všetok tieň a starosti mrak; niečo z tej ziari prejde v môj zrak. Priateľov láska krátko trváva, a každé šťastie koniec tiež máva a každé svetlo vrhá svoj tieň; vždy jasno svieti Ježiš len! SBOR: Tie Jeho oči! Láska z nich žiari, jediný pohľad zaženie s tvári mne všetok tieň a starosti mrak; niečo z tej ziari prejde v môj zrak. I moje telo ku hrobu speje. Nech! Keď len náruč Pána ma hreje. Na Jeho prsiach sladko je mrieť; tak novým zrakm v tvár Mu zrieť. SBOR: Tie Jeho oči! Láska z nich žiari, jediný pohľad zaženie s tvári mne všetok tieň a starosti mrak; niečo z tej ziari prejde v môj zrak.