7. Kto podá srdcu útechu?
melódia: M. Royova
text: M. Royova
Kto podá srdcu útechu?
Kto vyprostí ho z boja?
Kde nájde duša umdlená
žiadúcu ríš pokoja?
Oj, túži, túži prekročiť jej prahy
zla to skvúce,
okúsiť blaho slobody,
ach, nemiznúce, ach, nemiznúce!
Znám ja tú ríšu blaženú,
sám vkročil som v jej brány.
Je kríž to Krista Ježiša,
sú sväté Jeho rany!
V ních srdce moje okrialo,
zmizla úzkosť tesklivá,
tam, tam sa duša ukryla
[: a odpočíva. :]
Tíšina, radosť, smierenie
objaly srdce moje,
keď pristúpil som ku krížu,
složil tam hriechy svoje.
A keď raz prahy Jeho rán
preskočil som preskvúce
rozbilo blaho v duši stán
[: si nemiznúce. :]
A teraz volám: "Poď, kto už
klesáš vo hriecha strasti,
poď i ty, ktorý blaženosť
hľadáš v sveta priepasti!
Čo nájdeš v nej, je tieň a klam,
dnes žiari, zajtra zhasne.
Poď so mnou k nebies výšinám,
[: tam svety krásne...!" :]