Pieseň č. 229

Otčina.

[: [: Otčina, :] čiže krásna si! Ó, túžim sa skôr ponoriť do tvojej tíšiny :] Svet tento pre mňa vlasťou niet, bo srdce nedlie v ňom; len v tebe, vlasti nebeská, len v tebe dušou som! [: [: K nebesiam, :] s túžbou pozerám. Tak mnohí drahí sú tam už; ja za nimi ísť mám. :] Boj tvrdý tu a sparný deň v tom svete bezbožnom. Mne úzko je, ach úzko mi v tom stáne pútnickom. [: [: Skoro už,:] skončí zkúšok čas! Vo vlasti nebies okúsim večného blaha jas. :] Tam radosť čaká bez zmeny; čo oko nezrelo, to dostanem tam; ó tam vždy žiť budem veselo!