Pieseň č. 282

Ó, bratu, veriť neprestaň!

Ó, bratu, veriť neprestaň! Prv, než sa nazdáš, príde Pán; príde jak zlodej, ako blesk; utíši búrky, zmierni stesk, svojich prenesie v nebies stán. Ó, bratu, veriť neprestaň! Ó, bratu, ľúbiť neprestaň! Prv, než sa nazdáš, príde Pán. „Kde hrivna lásky?“ zaznie hlas, „jak vykupovals´ žitia čas? Koľko si láskou zhojil rán?“ Ó, bratu, ľúbiť neprestaň! Ó, bratu, dúfať neprestaň! Prv, než sa nazdáš, príde Pán; uzrieť, že sľuby nalní, a radosťou ťa oslní, až slávy otvorí ti stán. Ó, bratu, dúfať neprestaň!