Hodina už odbila.
Hodina už odbila;
ach, lúčenia prišiel čas!
Čo Pán Bôh spolu sviedol,
to On sám rzvádza zas.
Elim neni nebe,
z neho musíme von;
cezeň iba vedie
tá cesta na Sion.
Blaženosť bez skončenia
a radosť bez premeny
čaká na nás už až tam,
kde palmám počtu neni.
Bratia, sestry, už sa
my zas rozídeme!
Už každý na svojej
dráhe zastaneme!
V tom chladnom, šírom svete
spomínajte si na nás
i na tento spoločne
strávený prekrásny čas,
v ktorom sme pri nohách
Pána svorne žili
a z prameňa vody
živej si vážili.
Svetlo nás zahrievalo
a láska nás blažila;
jedna krásna chvíľočka
ku druhej sa družila.
Ej, dobre nám bolo,
dobre tak spolu žiť;
preto padá ťažko,
museť sa rozlúčiť!
Lež načo kloniť hlavy?
Však zase: "Do videnia!"
Pre nás bratia a sestry,
neni viac rozlúčenia!
Veď srdce od srdca
diaľka nerozdvojí!
Verné dietky Božie
na veky sú svoji!