Pieseň č. 297

Zotni ho!

Zotni ho! Zotni ho, neúrodný ten strom! Daromne on tu dosiaľ stál, len dobrej zemi zavadzal; chyť sekeru a preč ho vzdiaľ! Zotni ho! Zotni ho! Nechaj ho! Počkaj mu ešte rok! Hľa, jak sa krásne zelená, a nádej v neho složená, nebude asnáď zmarená! Nechaj ho! Nechaj ho! Ó, hnilý strom ten spáľ! V mojej vinici prekrásnej, dobrými stromy sadenej, nechceme ho viacej vidieť v nej! Zotni ho! Zotni ho! Aspoň rok nechaj ho! Snáď, keď sa dobre obrobí, životnú silu obdrží; jak nie, no tak buď zničený! Nechaj ho! Nechaj ho!